nebojte sa... Vsetci prechadzame tym istym kolobehom zivota...dnes ste mnohe na jednej strane, ale raz budete na tej druhej ...
Hihi - bezva tema....len si robte srandicky , pretoze... nebojte sa... Vsetci prechadzame tym istym kolobehom zivota...dnes ste mnohe na jednej strane, ale raz budete na tej druhej ...
---------------------------------------------------------------------
Predstavim vam moju "zivotnu filozofiu" ako prezit status snachy a tchyne( obidva mam uz dost rokmi "zmaknute") relativne bez ujmy :
1/ drzat si rozumny odstup
2/ kto nic necaka, nebyva sklamany...
Zacnem odstupom - so svokrou som "prezila" na zaciatku manzelstva pod jednou strechou viac ako 7 r. , posledne roky jej zivota zase byvala cele mesiace u nas....Za celu dobu medzi nami nedoslo nikdy k ziadnemu extra konfliktu - pretoze som si ju od zaciatku nepripustila blizsie k telu..... "naucila" som ju, ze nech si hovori co chce - ja som ju vypocula, ale aj tak som si urobila ako som chcela ja....a to bez diskusie - o mojich rozhodnutiach, do ktorych som nechcela aby mi zasahovala , som s nou jednoducho nikdy nediskutovala!! Ale naopak aj ja som ju plne respektovala... a aj ked som mala voci nej kopec vyhrad ( ... na niektore aj po rokoch sa mi tazko spomina..) ale osobne som voci nej nikdy ostrejsie nevystupila( ciastocne vysvetlenie pod bodom 2...)
Podobne sa snazim udrzat v urcitych veciach "odstup" s nevestou i so zatom ..Vlastne deti samozrejme aj teraz hocikedy zvozim pod ciernu zem , ale to su moje deti...ich partnerov, aj ked beriem ako "vlastnych", ale to "ale" tam je .... su to predsa dospeli, samostatni ludia a v urcitom smere ja som pre nich "cudzia osoba ", ktora nema narok az tak zasahovat do ich "zivota".....a preto si to ani "nedovolujem".....Na druhej strane, ale aj vedia pokial je ich hranica voci mne, ktoru nesmu prekrocit..( trochu mam v sebe staru vychovu - moja mamka a otec svojim rodicom do konca zivota vykali...)
Teraz o tom "nesklamani" - jednoducho sa treba naucit prijimat ludi i s ich chybami a omylmi...a nesnazit sa vsetkych obratit na svoj obraz "bozi" ...Snazit sa pochopit niekedy i nie spravne konanie tych inych, najst vysvetlenie preco ...a potom mnohe az tak "neboli" a da sa pochopit....
Na zaver, ze toto vsetko sa samozrejme tyka bezneho "usporiadaneho " spolunazivania rodin( nastastie sa to o nasej rodine da povedat...) bez nejakych extra vyhrotenych situacii...Vtedy by tieto moje zasady by boli sotva uplatnitelne, pretoze som si vedoma, ze aj to zivot prinas a treba to riesit inak...