Re: Neštěstí nechodí po horách....

Mne sa nieco podobne stalo 2x - ale nastastie vzdy vtedy pri mne stal strazny anjelicek..Prvykrat v porodnici, ked sa mi narodil syn - to som sebou zuchla ako colstok dozadu presne medzi stol a stolicku... a som si len silne udrila hlavu..Druhykrat pred par rokmi - tiez v noci - ale podvedome som isla rychlo na zem do kolien ...a potom som uz len plynule "..."padala do niecoho makkeho"....hm, ale skoncila s totalne zodratou polovickou tvare..

V oboch pripadoch sa na mdlobach podielal hlavne totalne zly krvny obraz + dalsie zdrav. problemy...

Dodnes mavam velke vykyvy tlaku a nasa lekarka ma ucila, ze ked citim ze sa nieco deje, mam sa ihned ulozit do vodorovnej polohy (..uz sa mi stalo, ze som na ulici lezala na lavicke, v Tatrach na travniku... ).., nielenze nehrozi tak nebezpecenstvo z padu, ale lahsie sa tak upravi cinnost srdca a tym aj dokrvenie mozgu..