..no..ked sa tu bavite o traumatu z " tmy a opustenosti "..Tak take nieco mam aj ja ...a dokonca som To ziskala nie ako vy v detstve, ale len pred par rokmi - takmer na stare kolena
Ked sme sa sem , do tohto domu, nastahovali, tak toto bola este len rozostavana lokalita na kopci....a ja som takto takmer 3 zimy!!! chodila vecer z prace od autobus. zastavky - vzdialenost asi 10 min , po totalne opustenej ulici, kde nefungovalo ziadne osvetlenie- boli tam nejake technicke a pravne problemy a mesto to nechcelo prevziat a dat do prevadzky!!!
Najskor kusisko cesty cez maly pusty kopcek , potom par obyvanych domov ...a potom dlho nic - len rozostavane domy..a az potom my...Nejake svetielka bolo vidno len v dialke, hlavne na protilahlych kopcoch 
a nad mestom....Nikdo okrem mna tu takmer na autobus nechodil ( oni skoro vsetci z okolia boli rozumne motorizovani!!!)...Najma ked sa ku tme pridruzila este hmla, to len bolo desive...niekedy som ani nevedela kde vlastne som, clovek si pripadal, akoby bol jediny na svete v hustej cernote... ale o nic lepsi nebol ani pocit, ked sa nahodou niekde ozvyvali nejake kroky... hihi...tak to bol dalsiiii des, ci sa neblizi nejaky Jackrozparovac
...UFUF!!!...
..no a toto UFUF mi zostalo dodnes - ked idem sama vecer po nasej ulici ( stale je tu relativne maly pohyb)..tie blbe pocity sa vracaju a ....mindraky asi zostanu navzdy..