)...
Hm...tiez nie som extra zastanca "modernych" radikalnych experimentov...typu "... ked ty mas ulet , tak aj ja"...
Ono sa neda pausalizovat, niekde to moze fungovat...ale inde to len napomoze ku koncu!!...( Uff, nech mi prepacia moderni psychologovia, ktori radia v roznych poradniach...ale obcas mi vstavaju vlasy dupkom, ze to snad nie je mozne...ved casto je to fakt hazardovanie s neoverenymi postupmi a hlavne bez individualneho pristupu - pretoze kazda rodina funguje na uplne inych zakladoch!!!...)
-------------------------
Zurinko, asi by som na tvojom mieste aj tak tvrdo( v uvodzovkach - teda kategoricky) presadzovala svoju vychovu bez ohladu "na sposoby "tatinka", sice to budes mat tazke...ale aspon za pokus to stoji!!
U nas v rodine som bola vzdy tiez "prisna" JA, nielen u mojich deti, ale aj u vnucat... sice to trochu trvalo kym sa deti naucili, ze ma musia respektovat( lebo nedovolim co ocko - dedko, druha babka...), ale neskor stacil uz len pohlad, alebo doraznejsie slovo...a fungovalo to aj bez extra cirkusovania...
Deticky su totiz az mooooc rozumne, oni skor ci neskor pochopia, ze v urcitych veciach ine riesenie nie je - len respektovat "zasadovu" mamku, babku...Oni aj u nas byvali pokusy skusat to na mne ..napr. trucovat a pod. - dcera sa hadzala o zem, najmensi vnuk 2,5r. isiel na mna s vycerenymi zubkami a vystrcenymi pazurikmi... , ale... ustala som to ...( dceru som nechala, nech sa hadze po zemi a nevsimala som si ju...vnucikovi som povedala, ze nech skusi.... ale ja mam zuby a nechty tiez.. )...
Hm...ale naozaj je to beh na dlhu trat ...a cim neskor sa k tomu odhodlas, tym to bude tazsie...len fakt to chce naozaj vytrvat..aj ked situacie v pritomnosti tatinka sa budu riesit tazsie, ale aspon to fakt praktikuj ked si s malou sama, postupne sa urcite nieco na malu nalepi....Drzim palce!