pre mňa je to delenie tvoje a moje úplne cudzie,nikdy som to nezažila,ani ako dieťa u rodičov a asi preto som hned po svadbe brala všetko ako spoločné,hoci som tam toho vtedy moc nedávala,lebo som išla hned na materskú a o živobytie sa staral len manžel,ked som už začala podnikať aj ja,vlastne v jeho firme a pribrala som toho viac,tak peniaze boli stále spoločné,nikdy som nerozmýšľala čo si môžem kúpiť a čo nie,vždy na to bolo,no stále sme sa ňaháňali a na voľno nebol čas,tak že tie peniaze ani nebolo kedy míňať,až ked pred pár rokmi sa manželovi naraz podlomilo zdravie,som si uvedomila,že taký život nestojí za nič,postupne sme popúšťali svoje rozbehnuté aktivity,dorobili svoju budovu a hoci sme začali mať polovicu príjmu ako predtým,začali sme konečne žiť,po asi 14 sme mali konečne prvý voľný víkend,na ten pocit nikdy nezabudnem,zvlastných skúseností vám môžem povedať že k šťastiu človek toho moc nepotrebuje,nám stačí že sadneme na kola,alebo chodíme po prírode po okolí,hlavne že sme zdraví--presne ako to písala jája